Synoda biskupov je zhromaždenie biskupov, vybratých z rozličných krajín sveta, ktorí sa schádzajú v stanovenom čase, aby udržiavali úzke spojenie medzi Rímskym veľkňazom a biskupmi a aby Rímskemu veľkňazovi radami poskytovali pomoc, keď ide o neporušenosť a vzrast viery a mravov, dodržiavanie a upevňovanie cirkevnej disciplíny, a aby posúdili otázky, týkajúce sa činnosti Cirkvi vo svete (KKP, Kán. 342).
O jej zriadení Biskupskej synody ako permanentnej inštitúcie rozhodol 15. septembra 1965 pápež Pavol VI.
Myšlienku o založení Biskupskej synody spomenul ešte v roku 1959 ako prvý Mons. Silvio Oddi, vtedajší apoštolský nuncius v Zjednotenej Arabskej republike, teda v Egypte. Prišiel s návrhom, aby sa zriadil tkz. konzultačný poradný orgán s predstaviteľmi celej Cirkvi. A táto úvaha sa stala realitou, keď zriadenie Biskupskej synody oznámil pápež Pavol VI. na začiatku 128. generálnej kongregácie a Mons. Pericle Felici, generálny sekretár koncilu predstavil promulgáciu motu proprio “Apostolica sollicitudo”, ktorou synodu oficiálne zriadili. Úlohy a činnosť Biskupskej synody podrobne definuje Kódex kanonického práva.
Slovo “synoda” pochádza z gréčtiny a dá sa preložiť ako “schôdza” či “stretnutie”. Synoda je vyjadrením spoločnej cesty biskupov, ich kolegiality – ako to povedal aj pápež Ján Pavol II. Je to tiež stretnutie sa biskupov so svojím Najvyšším Veľkňazom, aby sa spoločne rozprávali a vymieňali si skúsenosti pri spoločnom hľadaní riešení v otázkach pastorácie. Biskupská synoda katolíckeho episkpopátu má svojimi radami a pripomienkami pápežovi pomáhať počas zasadania pri spravovaní Univerzálnej cirkvi.
Synoda biskupov má za úlohu rozoberať otázky predložené na rokovanie a vyjadriť želania, nie však o nich rozhodnúť, alebo vydať o nich dekréty, ak jej v určitých prípadoch nedal moc rozhodovania Rímsky veľkňaz, ktorý v tomto prípade má právo potvrdiť rozhodnutia synody.
Synoda biskupov má stály generálny sekretariát, na jeho čele je generálny sekretár, vymenovaný Rímskym veľkňazom, a tomu pomáha rada sekretariátu, pozostávajúca z biskupov, z ktorých jedných volí podľa normy osobitného práva sama synoda biskupov, iných vymenúva Rímsky veľkňaz; avšak úloha všetkých sa končí začatím nového generálneho zhromaždenia. Generálny sekretariát sídli v Ríme.
Okrem toho pre každé zasadanie synody je ustanovený jeden alebo viacerí zvláštni sekretári, ktorých vymenúva Rímsky veľkňaz, a vo zverenom úrade zostávajú len do skončenia zasadania synody.
Súčasným generálnym sekretárom je Mons. Mario Grechh (od 15. septembra 2020) V minulosti bol jej tajomníkom okrem iného aj slovenský kardinál Jozef Tomko (12. 7. 1979 - 24. apríla 1985).
Schádza sa na:
V minulosti sa diskutovalo napríklad o rodine (1980), zmierení a pokání (1983), úlohe laikov v Cirkvi (1987), zasvätenom živote (1996), Božom slove (2008), novej evanjelizácii (2012), opäť téme rodiny (2014/2015) a mladým (2018). Posledné zvláštne zhromaždenie sa venovalo napríklad cirkvi v Afrike (2009) a na Strednom východe (2010) a Amazónii (2019).
Po synode pápež často píše tzv. posynodálnu exhortáciu - dokument, ktorý spracováva výsledky rokovania biskupov.
Zatiaľ posledný dokument, ktorý vznikol, je posynodálna apoštolská exhorácia Christus Vivit (Kristus žije). V dokumente pozostávajúcom z deviatich kapitol pápež František vysvetľuje, že sa nechal inšpirovať bohatstvom reflexií a dialógov synody o mladých, ktorá bola v októbri 2018 vo Vatikáne. Jej slovenský preklad je možné nájsť na stránke Konferencie biskupov Slovenska.
Zloženie synodálneho zhromaždenia vo Vatikáne (191 kb PDF).
Téma: Uchovávanie a posilnenie katolíckej viery - jej integrita, sila, rozvoj, náuková a historická jednotnosť
Jedným z výsledkov tohto zhromaždenia bolo odporúčanie biskupov, ktorí vnímali šírenie sa ateizmu, krízy viery a mylných teologických názorov, aby sa ustanovila medzinárodná komisia teológov na pomoc Kongregácii pre náuku viery, ako aj na rozšírenie diskusie týkajúcej sa spôsobov teologického výskumu. Na základe tohto odporúčania v roku 1969 Pavol VI. ustanovil Medzinárodnú teologickú komisiu. Synoda tiež žiadala revíziu Kódexu kánonického práva z roku 1917, s cieľom dať mu v jednotlivých formuláciách viac pastoračný a súčasný charakter. Túto prácu začal pápež Pavol VI. a dokončil sv. Ján Pavol II., ktorý promugloval nový Kódex kánonického práva v roku 1983. Ďalšie otázky boli Svätému Otcovi predložené vo forme odporúčaní: biskupské konferencie by mali mať väčšiu kontrolu nad seminármi vo svojich oblastiach; je potrebné pripraviť nové postupy týkajúce sa tzv. miešaných manželstiev. Svätý Otec tieto záležitosti schválil v roku 1970. Niektoré odporúčania týkajúce sa aspektov liturgickej reformy boli zapracované do nového omšového poriadku, ktorý vstúpil do platnosti v roku 1969.
Téma: Služobné kňazstvo a spravodlivosť vo svete
Biskupi hovorili o potrebe oddanej služby kňazov v celom svete z hľadiska ohlasovania Božieho slova a vysluhovania sviatostí a o ďalších aspektoch pastoračnej práce. Zároveň sa diskutovalo o rozličných ťažkostiach, s ktorými sa kňazi stretávajú pri svojej službe. Biskupi sa okrem toho venovali téme spravodlivosti a hovorili o potrebe prepájať evanjelium s udalosťami v živote spoločnosti na miestnej i celosvetovej úrovni. Pripravili program pozostávajúci z 8 bodov, ktorého základom sú odporúčania pre medzinárodné snahy a tiež odporúčania pre miestnu cirkev, ktorá má podporovať vzdelávanie a ekumenickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti.
Dokument: Spravodlivosť vo svete
Téma: Evanjelizácia v modernom svete
Počas tohto zhromaždenia biskupi znovu zdôraznili nevyhnutný misijný charakter Cirkvi a povinnosť každého člena Cirkvi prinášať svedectvo o Kristovi v celom svete. Spolu s touto témou sa biskupi venovali aj oslobodeniu - z hľadiska evanjelizácie zameranej na oslobodenie od spoločenského i osobného zla. Odporúčania biskupov boli predložené Svätému Otcovi, ktorý ich následne použil pri spracovaní apoštolskej exhortácie Evangelii nuntiandi.
Dokument: Apoštolská exhortácia Pavla VI. Evangelii nuntiandi
Téma: Katechéza v našich časoch
Biskupi sa venovali téme katechézy v súčasnosti. Osobitnú pozornosť zamerali na deti a mládež. Pápežovi predložili 34 návrhov a viac než 900 odporúčaní. Návrhy sa venovali 6 okruhom: dôležitosti obnovy; skutočnej povahe katechézy; aktívnym subjektom katechézy; nevyhnutnosti trvalej katechézy pre všetkých kresťanov; prostriedkom katechézy a konkrétnym hľadiskám, ktoré sa týkajú katechézy. Pri tejto príležitosti biskupi po prvýkrát publikovali vyhlásenie nazvané “Posolstvo Božiemu ľudu”, v ktorom zdôraznili, že Kristus je centrom spásy, a teda aj katechézy. Zároveň podčiarkli, že všetci kresťania majú zodpovednosť ohlasovať Krista svetu. Po skončení tejto synody pápež sv. Ján Pavol II. vydal apoštolskú exhortáciu nazvanú Catechesi trandendae, v ktorej použil veľké množstvo návrhov a odporúčaní biskupov.
Dokument: Apoštolská exhortácia Catechesi tradendae
Téma: Kresťanská rodina
Toto zhromaždenie biskupov potvrdilo učenie Cirkvi o nerozlučnosti manželstva a obsah encykliky Humanae vitae. Biskupi počas zhromaždenia vypracovali Posolstvo kresťanským rodinám v modernom svete a navrhli spracovanie Charty práv rodiny, ktorú potom sv. Ján Pavol II. promulgoval v roku 1983. Pápež tiež po synode vydal apoštolskú exhortáciu Familiaris consortio, ktorá bola výsledkom diskusie a návrhov synodálnych otcov.
Dokument: Apoštolská exhortácia Familiaris consortio
Téma: Pokánie a zmierenie v misii Cirkvi
Zhromaždenie i jeho téma vychádzali z posolstva Jubilejného roku na pripomenutie 1950. výročia vykúpenia sveta prostredníctvom Kristovej smrti. Počas zhromaždenia biskupi zdôraznili potrebu aplikovať ovocie Kristovho vykupiteľského diela na život človeka i celej spoločnosti. Pozvali svet k zmiereniu a Cirkev označili za sviatosť zmierenia a znak Božieho milosrdenstva pre hriešnikov. Synodálne práce sa stali základom pre apoštolskú exhortáciu Reconciliatio et paenitentia - dokument, ktorý po prvý raz niesol názov “posynodálny”.
Dokument: Posynodálna apoštolská exhortácia Reconciliatio et paenitentia
Téma: Povolanie a poslanie laikov v Cirkvi a vo svete
Prostredníctvom uvažovania nad dvojitým aspektom povolania (“byť”) a poslania (“konať”) v kontexte spoločenstva Cirkvi sa biskupi snažili opísať úlohu laického veriaceho v živote Cirkvi, z hľadiska jeho účasti alebo spoločenstva na svätosti a z hľadiska úlohy Cirkvi evanjelizovať svet. Kvôli danej téme sa na synode zúčastnil aj veľký počet laických poslucháčov. Viacerí z nich boli pozvaní, aby prehovorili na generálnom zhromaždení a vyjadrili svoju mienku aj v rámci pracovných krúžkov. Po prvý raz laici (muži aj ženy) zastávali funkciu špeciálnych tajomníkov. Práce synody boli použité na prípravu posynodálnej exhortácie Christifideles laici.
Dokument: Posynodálna exhortácia Christifideles laici
Téma: Formácia kňazov v súčasných podmienkach
S prihliadnutím na práce 2. riadneho zhromaždenia synody (1971), ktoré sa venovalo teológii služobného kňazstva a jej vzťahov ku kňazskej službe, táto synoda venovala viac pozornosti pastoračným otázkam, zamerala sa na kňazskú formáciu a samotnú osobu kňaza, či už diecézneho alebo rehoľného, tak pred ako aj po vysviacke. Výrazným znakom synody bola silná jednotnosť názorov biskupov vzhľadom preberanú tému. Na konci synody biskupi predstavili Svätému Otcovi 41 návrhov, ktoré pápež zapracoval do posynodálnej exhortácie Pastores dabo vobis (25. októbra 1990), počas 28. kongregácie, Mons. Emilio Eid, titulárny biskup Sarepty maronitov a podpredseda Komisie pre revíziu Kódexu kánonov Východných cirkví, predstavil revidovaný kódex a jeho výtlačky rozdal synodálnym otcom a ostatným účastníkom synody.
Dokument: Posynodálna apoštolská exhortácia Pastores Dabo vobis
Téma: Zasvätený život a jeho úloha v Cirkvi a vo svete
Keď 30. decembra 1991 Svätý Otec ohlásil zvolanie synodálneho zhromaždenia na tému zasväteného života, viacerí toto gesto interpretovali ako logický dôsledok venovania pozornosti životným stavom v Cirkvi, ktorá už bola počas predchádzajúcich zasadaní sústredená na laikov a kňazov. Synodálni otcovia sa zaoberali veľkým množstvom predstavených návrhov a vypočuli si viaceré príhovory mnohých pozvaných audítorov synody. Na synode sa zúčastnilo veľa biskupov pochádzajúcich z rehoľných inštitútov, za špeciálnych tajomníkov vymenovali rehoľníkov (ženu a muža) a prítomní boli mnohí experti a audítori z radov zasvätených osôb.
Dokument: Posynodálna apoštolská exhortácia Vita consecrata
Téma: Biskup ako služobník evanjelia Ježiša Krista pre nádej sveta
Synodálni otcovia venovali pozornosť osobe a úlohe biskupov vo svojich diecézach na začiatku tretieho tisícročia. Súčasťou prípravy na synodu boli aj Lineamenta, ktoré sekretariát synody rozposlal ešte v roku 1998. V roku 2001 bolo z odpovedí na ne spracované Instrumentum laboris synody. Návrhy synodálnych otcov zapracoval Svätý Otec do posynodálnej apoštolskej exhortácie Pastores Gregis, ktorú promulgoval 16. októbra 2003, na 25. výročie svojho zvolenia za hlavu Katolíckej cirkvi.
Dokument: Posynodálna apoštolská exhortácia Pastores Gregis
Téma: Eucharistia ako zdroj a vrchol života a poslania Cirkvi
Svätý Otec zvolal toto zhromaždenie biskupov, aby sa venovalo Eucharistii len krátko po tom, čo vydal encykliku na tú istú tému. Pápež si prial, aby sa biskupi vyjadrili k pastoračným aspektom tejto témy, ktorá je zásadná pre život i poslanie Cirkvi. V marci 2004 boli biskupským konferenciám, predstaviteľom dikastérií Svätej stolice, generálnym predstaveným reholí i východným cirkvám sui iuris rozposlané Lineamenta, z ktorých následne sekretariát synody spracoval Instrumentum laboris. Návrhy a príspevky synodálnych otcov spracoval Svätý Otec v posynodálnej apoštolskej exhortácii Sacramentum caritatis.
Dokument: Posynodálna apoštolská exhortácia Sacramentum caritatis
Téma: Božie Slovo v živote a poslaní Cirkvi
Biskupi sa zaoberali tajomstvom Boha, ktorý sa prihovára človeku, Božím slovom v živote Cirkvi a jeho úlohou pre poslanie a misiu celého spoločenstva Cirkvi. Ich pripomienky a návrhy Svätý Otec zapracoval do posynodálnej apoštolskej exhortácie Verbum Domini.
Dokument: Posynodálna apoštolská exhortácia Verbum Domini
Téma: Nová evanjelizácia na odovzdávanie kresťanskej viery
Synodálni otcovia sústredili svoju pozornosť na Ježiša Krista ako evanjelizátora, na evanjelium ako dar pre každého človeka a na povolanie ohlasovať. Zaoberali sa špecifikami novej evanjelizácie, zmenami, ktoré nastali a možnými scenármi pre ďalšiu činnosť. Diskutovali tiež o nových spôsoboch odovzdávania viery a o obnove pastoračného snaženia Cirkvi. Výsledkom prác biskupov a ich návrhov bola posynodálna apoštolská exhortácia Svätého Otca Františka Evangelii Gaudium.
Dokument: Posynodálna apoštolská exhortácia Evangelii Gaudium
Téma: Povolanie a poslanie rodiny v Cirkvi a v súčasnom svete
Dokument: Posynodálna apoštolská exhortácia Amoris laetita (Radosť z lásky)
Téma: Mladí, viera a rozlišovanie povolania
Dokument: Posynodálna apoštolská exhortácia Christus vivit (Kristus žije)
Téma: Spolupráca medzi Svätou stolicou a biskupskými konferenciami
Téma: XX. výročie skončenia II. Vatikánskeho koncilu
Téma: Pastoračné výzvy rodiny v kontexte evanjelizácie
Po Biskupskej synode o rodine pápež František napísal posynodálnu apoštolskú exhortáciu Amoris laetitia (Radosť lásky). Jej slovenský preklad je možné nájsť na stránke Konferencie biskupov Slovenska
Téma: Amazónia: Nové cesty pre Cirkev a pre celostnú ekológiu
Po Biskupskej synode o Amazónii pápež František napísal posynodálnu apoštolskú exhortáciu s názvom Querida Amazonia (Milovaná Amazónia). Slovenský preklad zatiaľ nie je k dispozícii.
Dokument: apoštolská exhortácia Cirkev v Afrike
Dokument: apoštolská exhortácia Cirkev v Libanone
Dokument: apoštolská exhortácia Cirkev v Amerike
Dokument: apoštolská exhortácia Cirkev v Ázii
Dokument: apoštolská exhortácia Cirkev v Oceánii
Dokument: apoštolská exhortácia Cirkev v Európe
Dokument: apoštolská exhortácia Africae munus
Dokument: apoštolská exhortácia Cirkev na Blízkom východe